Pracuje s psychicky narušenými osobami, a tak si musela zvyknúť na výkyvy ich nálad. Najviac ju hnevajú, keď si sami ubližujú. Vedia však aj rozveseliť, keď sa tešia ako deti, či keď jej bozkávajú ruku. No zmieriť sa musela aj so smrťou a tá najčastejšie prichádza v noci. Nočnou zmenou nás sprevádzala sestrička MARTINA JAVORSKÁ.
Zdvíhala telefonáty, spracovávala informácie a riešila problémy počas povodní, požiarov, ale aj keď sa zvyšoval stupeň teroristického ohrozenia na Slovensku. Zuzana Kořeneková - jediná žena v tíme Centrálneho monitorovacieho a riadiaceho strediska.
Nočné zmeny mala na pošte i na letisku. Teraz pracuje Iveta Daňková v noci ako vodička električky. V Bratislave máme 287 vodičov električiek, z toho 55 žien.
Na Slovensku pracuje 1250 rušňovodičov v osobnej doprave, ale len dve ženy. Do nepoznaného sveta na koľajniciach ma berie jedna z nich - Anna Verešová, ktorá sa rušňovodičkou stala po päťdesiatke, keď odchovala vnúčatá.
Jej deti nemôžu vždy rátať s rozprávkou a božtekom na dobrú noc od maminky, keď musí do pekárne. „Ale naše deti si aspoň vedia vážiť prácu, že na peniaze treba pracovať, a aj oni niekedy brigádujú. To isté nás naučili naši rodičia, ktorým sme so sestrou pomáhali od detstva,“ hovorí šéfka pekárne.
Na úrazovo-chirurgickej ambulancii a pohotovosti v Liptovskom Mikuláši ročne vyšetria 13 000 pacientov. Denne teda okolo 40 osôb. Na osem doktorov sú tu dve ženy. Jednou z nich je Dagmara Lesňáková, ktorá zažila nevydarenú samovraždu či vrtuľu motorového člna v hlave. Jednému životu nemohla pomôcť - vyhasol na operačnom stole po bodnej rane nožom.
